Studující zpracuje hlavní díla Hanse Blumenberga se zaměřením na jeho metodologii historické a fenomenologické antropologie. Vyloží, jakým způsobem tato metoda podmínila Blumenbergovo pojetí novověku, mýtu a metafory.

Diskusie okolo morálnej zodpovednosti patria medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie vo filozofii. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme.

Koncept environmentálnej politickej filozofie poukazuje na slabiny a rozpory súčasných reálnych demokracií. Tie sa totiž opierajú o také koncepty človeka, spoločnosti a ekonomicky, ktoré neberú do úvahy konečnosť prírodných zdrojov rovnako ako limitovanú schopnosť planetárneho systému absorbovať znečistenie spôsobované všetkými ľudskými činnosťami. Reálne ústavné demokracie determinované industrializmom a imperiálnym spôsobom života preto nie sú schopné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť sociálno-ekonomických, nieto ešte environmentálnych predpokladov svojej existencie. Environmentálna politická filozofia poukazuje na to, že zhoršujúce sa sociálne a environmentálne podmienky života na planéte v klimatickom, demografickom a hospodárskom režime antropocénu vedú k obchádzaniu alebo porušovaniu základných ústavných princípy, o ktoré sa opiera legitimita súčasných ústavných demokracií. Cieľom práce je identifikácia a formulácia princípov konceptu environmentálnej demokracie, teda konceptu, ktorý by na jednej strane zachoval základné demokratické ústavné princípy a zároveň by ich zosúladil so súčasnými poznatkami vied o Zemi o zraniteľnosti planetárneho systému

Doktorandská práca bude vychádzať primárne z filozofie Helmutha Plessnera, ktorý sa téme výrazov smiechu a plaču venoval v osobitných textoch (predovšetkým v Lachen und Weinen, Das Lächeln), ako aj z kontextu jeho príspevku k antropológii zmyslu, teórie výrazu a analýzy telesnosti. Plessner prináša vo svojej filozofickej antropológii kritický pohľad na dobový, tradičný filozofický i špeciálno-vedný diskurz, ktorý sa okolo tejto témy vytvoril, a ponúka vlastný prístup k tomu, ako tematizovať dané spôsoby výrazu v ich pôvodnom priebehu a vzťah človeka k svojej telesnosti.