English
Slovenčina
Doktorandské štúdium
Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2023/2024
Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD.
Morální aspekty volného trhu z hlediska environmentální filosofieAnotácia:Studující zpracuje problematiku morálních charakteristik volného trhu z hlediska moderní kritické teorie společnosti se zvláštním přihlédnutím ke koncepci Axela Honnetha. |
„Přirozenost“ a „přírodnost“ v tzv. novém materialismuAnotácia:Studující bude analyzovat základy jednoho z mála kontrárních dílčích směrů v myšlení soudobé evropské filosofie, který se pojí se jménem francouzského filosofa Quentina Meillassouxe a jeho pojetím tzv. korelacionismu, zvaného rovněž „spekulativní realismus“. Při prvním letmém pohledu se nezdá, že by filosofie konstatující korelacionistický kruh poznání (rozumění) a vyžadující proto další stabilizaci poznávajícího subjektu vyšla zásadně dál než například k Adornově konstatování „záchrany filosofie“ pro modernu obratem k transcendentálnímu subjektu. Přesto se spekulativní realismus zvolna mění v široké hnutí soudobé kontinentální filosofie a přibývá nejen jeho stoupenců, ale také komentářů k doposud hlavnímu Meillassouxovu spisu Po konečnosti. Rozprava o nezbytnosti kontingence a dalších textů, které jím tematizované otázky rozvíjejí. Úkolem práce bude proto i zmapování této diskuse. |
Dějiny mladohegelovství 1835-1845Anotácia:Studující zpracuje problémové dějiny mladohegelovství s důrazem na podněty, které v dějinách evropské filosofie přetrvaly do současnosti. |
Odročená demokracie: nejistota jako charakteristika společnosti v environmentální krizeAnotácia:Studující zpracuje problémovou analýzu konceptu politické demokracie v epoše antropocénu s návazností na tradici kritické teorie společnosti a teorie postdemokracie, averzivní demokracie, simulativní demokracie a dalších způsobů zpracování problému demokracie. |
Koncept fenomenologické antropologie v díle Hanse BlumenbergaAnotácia:Studující zpracuje hlavní díla Hanse Blumenberga se zaměřením na jeho metodologii historické a fenomenologické antropologie. Vyloží, jakým způsobem tato metoda podmínila Blumenbergovo pojetí novověku, mýtu a metafory. |
Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.
Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosťAnotácia:Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Ro-mana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha). |
Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD.
Analýza zdôvodnení modálnych tvrdení a jej využitie pre posudzovanie myšlienkových experimentovAnotácia:Účelom mnohých myšlienkových experimentov je obhájiť alebo spochybniť nejaké modálne tvrdenie. Úlohou bude, na základe analýzy, zostaviť typológiu modálnych tvrdení, ich zdôvodnení, a vybraných relevantných relácií a závislostí medzi nimi. Táto analýza má byť následne aplikovaná pri posudzovaní (podmienok) korektnosti rôznych typov myšlienkových experimentov, ktoré sú známe z príslušnej odbornej literatúry. |
Morálna zodpovednosťAnotácia:Diskusie okolo morálnej zodpovednosti patria medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie vo filozofii. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. |
Školiteľ: prof. Dr. Phil. Martin Muránsky, PhD.
Koncept etiky rovnakej úcty a ľudské právaAnotácia:Koncept etiky rovnakej úcty ako normatívneho východiska vo vzťahu k nedeliteľnosti ľudských práv je kľúčovým, ale stále nedostatočne analyzovaným problémom. Reflexia tohto vzťahu bude spočívať v dvoch perspektívach: po prvé , jeho ukotvenosti v princípe vzťahov individuálnej a kolektívnej autonómie , po druhé, rozpracovaní tohto normatívneho východiska na pozadí ambivalentného vzťahu práva vlastniť s pravom na dôstojný život. |
Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.
Filozofické východiská konceptu ekologickej civilizácieAnotácia:Koncept ekologickej civilizácie vznikol v 80. rokoch 20. storočia. Následne ho rozpracoval Roy Morrison, pričom ekologickú civilizáciu chápe ako výsledok transformácie reálnych industriálnych demokracií na ekologickú demokraciu, ktorá má viac zohľadňovať záujmy občanov na udržaní životného prostredia umožňujúceho pretrvanie organizovanej ľudskej spoločnosti, než záujmy priemyslu na dostupnosti lacných prírodných zdrojov. V pozadí konceptu ekologickej civilizácie je viacero filozofických koncept – od politických po ontologické. Cieľom práce má byť ich identifikácia a analýza miery ich vplyvu na aktuálnu podoby konceptu ekologickej civilizácie. |
Koncept demokracie v kontexte environmentálnej politickej filozofieAnotácia:Koncept environmentálnej politickej filozofie poukazuje na slabiny a rozpory súčasných reálnych demokracií. Tie sa totiž opierajú o také koncepty človeka, spoločnosti a ekonomicky, ktoré neberú do úvahy konečnosť prírodných zdrojov rovnako ako limitovanú schopnosť planetárneho systému absorbovať znečistenie spôsobované všetkými ľudskými činnosťami. Reálne ústavné demokracie determinované industrializmom a imperiálnym spôsobom života preto nie sú schopné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť sociálno-ekonomických, nieto ešte environmentálnych predpokladov svojej existencie. Environmentálna politická filozofia poukazuje na to, že zhoršujúce sa sociálne a environmentálne podmienky života na planéte v klimatickom, demografickom a hospodárskom režime antropocénu vedú k obchádzaniu alebo porušovaniu základných ústavných princípy, o ktoré sa opiera legitimita súčasných ústavných demokracií. Cieľom práce je identifikácia a formulácia princípov konceptu environmentálnej demokracie, teda konceptu, ktorý by na jednej strane zachoval základné demokratické ústavné princípy a zároveň by ich zosúladil so súčasnými poznatkami vied o Zemi o zraniteľnosti planetárneho systému
|
Vznik a vývoj idey environmentálnej demokracie v rámci politickej ekológieAnotácia:Politická ekológia ako disciplína zameraná na skúmanie politických, ekonomických a sociálnych vzťahov ovplyvňujúcich životné prostredie vznikla v 70. rokoch minulého storočia. V rámci výskumu determinácie mocenských vzťahov stavom životného prostredia a ich vplyvu na devastáciu environmentálnych podmienok existencie organizovanej ľudskej spoločnosti sa začala formovať aj idea ekologickej, resp. environmentálnej demokracie. Demokracia ako filozofický koncept tak získala nový významový aspekt, ktorý však prešiel dynamickým vývojom. Cieľom práce je zmapovať tento vývoj a analyzovať jeho relevanciu pre environmentálnu politickú filozofiu. |
Školiteľ: Prof. h.c. Jon Stewart, PhD.
Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19 storočia na myslenie Ľudovíta ŠtúraAnotácia:PhD práca bude zameraná na skúmanie filozofických vplyvov z ruského intelektuálneho prostredia na filozoficko-politické myslenie slovenských mysliteľov, ktorých práce formovali národnotvorný proces. Výskumný zámer sa bude sústrediť na priblíženie filozofických zdrojov, ktoré v zásadnej miere determinovali vnímanie slobody v individuálnej rovine, jej vzťahu k idei národnej rovnoprávnosti, ako aj reflexiu filozofie dejín u Štúra a jeho nasledovníkov. Zámerom projektu bude preskúmanie tých diel predstaviteľov najmä ruských slavianofilov (Alexeja Chomjakova, Konstantina Aksakova, Pavla V. Kirejevského, Ivana Aksakova, Ivana V. Kirejevského), ktorých myšlienky sa stali súčasťou formovania idey slovanskej vzájomnosti a jej následných modifikácií vedúcich od slobodnej spolupráce národných entít až k rôznym formám panslavizmu. Táto forma výskumu ponúka možnosť interdisciplinárnej spolupráce filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry a politického myslenia. |
Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Možnosti fenomenológie v antropológiiAnotácia:Možnosti prepojenie fenomenológie a filozofickej antropológie sú jednak dejinnofilozofické (Scheler a Plessner patrili do okruhu Husserlových žiakov), ako aj tematické (vyplývajúce z fenomenológie telesnosti, vnímania, intersubjektivity a pod.). Z toho vyplývajú aj možnosti rozpracovania tejto témy, a to pri sledovaní produktívnych prienikov fenomenologickej analýzy na jednej strane a nastoľovaní antropologických otázok na strane druhej. To sa dá bližšie využiť pri skúmaní takých fenoménov, ako sú choroba a zdravie, starosť o seba, telesnosť, expresivita, bytie vo svete a s druhými ľuďmi. Toto skúmanie ponúka aj možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry, sociality či dejinnosti. |
Filozoficko-antropologická analýza smiechu a plaču (v kontexte diela Helmutha Plessnera)Anotácia:Doktorandská práca bude vychádzať primárne z filozofie Helmutha Plessnera, ktorý sa téme výrazov smiechu a plaču venoval v osobitných textoch (predovšetkým v Lachen und Weinen, Das Lächeln), ako aj z kontextu jeho príspevku k antropológii zmyslu, teórie výrazu a analýzy telesnosti. Plessner prináša vo svojej filozofickej antropológii kritický pohľad na dobový, tradičný filozofický i špeciálno-vedný diskurz, ktorý sa okolo tejto témy vytvoril, a ponúka vlastný prístup k tomu, ako tematizovať dané spôsoby výrazu v ich pôvodnom priebehu a vzťah človeka k svojej telesnosti. |
