Oddelenie sociálnej filozofie a filozofickej antropológie

Charakteristika

Oddelenie sociálnej filozofie a filozofickej antropológie sa orientuje na reflexiu základných štruktúr spoločenskosti zo systematického hľadiska, na analýzu vzťahov spoločnosti a prírodných podmienok jej existencie, ako aj na reflexiu problémov človeka v diferencovanosti jeho sociálnych a kultúrnych určení, v jeho vzťahoch k bytiu, k iným a k sebe samému. Organickou súčasťou záujmu pracovníkov oddelenia sú problémy dejín filozofie.

Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2022/2023

Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.

Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).

Filozofia ako paideia

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Súčasťou filozofie bola od počiatku otázka vyučovania filozofie. Anamnéza, rozpomínanie sa na nazeranie ideí sa dosahovalo okrem iného v dialektickom dialógu, obrazne nazvanom maieutika. Problematiku vzťahu medzi filozofiou a učením sa obnovil v 20. storočí P. Hadot svojím predstavením antickej filozofie v podobe „duchovných cvičení“. Vyvolal tým polemiku, v ktorej bol jeho oponentom M. Foucault. V súčasnom francúzskom filozofickom diskurze sa aktualita témy udržiava doteraz u nás nespracovanými teoretickými iniciatívami.

Školiteľ: Jon Stewart, PhD.

Môže existencializmus poskytnúť vhľad do modernej krízy: pandémia COVID 19?

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Born in the fires of the Holocaust and the Second World War, existentialism has often been regarded as a philosophy of crisis. Its focus on themes such as anxiety, despair, meaninglessness, death, suffering, freedom, and individual responsibility reflects the experience of the generation that lived through these horrific events and tried to develop new intellectual tools to understand and deal with them. Existentialism continued to enjoy a broad international interest even after these events and well into the Cold War period. This suggests that some sense of crisis still remained and perhaps was even periodically revived. Can existentialism help to provide insight into our modern crisis: the Covid pandemic? Can the philosophical tools developed by thinkers such as Heidegger, Sartre, de Beauvoir, Merleau-Ponty, and Camus be applied to our situation today? Can they help us to gain insight into the complex ideas surrounding the pandemic such as lockdowns, restrictions, home office, vaccination, testing, online interaction, isolation, etc. Many of the so-called existential themes mentioned above seem to fit perfectly with the experiences reported by people today with the Covid virus. Does existentialism have a special modern relevance for us engulfed in this new crisis in the 21st century? What specifically might this be? This topic should be conceived as falling under the rubric of the history of philosophy. This should be a historical study in the sense that it demands an understanding of the history and development of the existentialist school in the 20th century. The goal is to determine what relevance this historical school still holds for us today.

Školiteľ: Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.

Performativita vo filozoficko-antropologickom diskurze

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
V antropológii hereckej roly Helmutha Plessnera môžeme nájsť metodologické a tematické zdroje pre skúmanie performativity, ktoré vychádzajú z jeho koncepcie takzvanej excentrickej pozicionality, resp. troch antropologických princípov (umelej prirodzenosti, bezprostrednej sprostredkovanosti a utopického stanoviska). Na základe toho možno bližšie preskúmať otázky telesnosti a expresivity, to, ako človek zaujíma roly (vteľuje sa do rolí) v osobnom aj verejnom priestore. Ďalšie impulzy pre rozpracovanie tejto témy sa nachádzajú v Plessnerových sociálno-filozofických a umenovedných analýzach, ako aj v ďalších analýzach na poli filozofickej antropológie.

Možnosti fenomenológie v antropológii

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Možnosti prepojenie fenomenológie a filozofickej antropológie sú jednak dejinnofilozofické (Scheler a Plessner patrili do okruhu Husserlových žiakov), ako aj tematické (vyplývajúce z fenomenológie telesnosti, vnímania, intersubjektivity a pod.). Z toho vyplývajú aj možnosti rozpracovania tejto témy, a to pri sledovaní produktívnych prienikov fenomenologickej analýzy na jednej strane a nastoľovaní antropologických otázok na strane druhej. To sa dá bližšie využiť pri skúmaní takých fenoménov, ako sú choroba a zdravie, starosť o seba, telesnosť, expresivita, bytie vo svete a s druhými ľuďmi. Toto skúmanie ponúka aj možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry, sociality či dejinnosti.

Kontakt

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: sekretariat.fiu@savba.sk
Domovská stránka
IČO: 00166995
DIČ: 2020794149

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Filozofia - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: filofilo@savba.sk
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Organon F - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: info@organonf.com
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava