Oddelenie sociálnej filozofie a filozofickej antropológie
Vedúci oddelenia
Vedeckí pracovníci
Doktorandi
Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2022/2023
Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.
Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosťAnotácia:Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem
neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha). |
Filozofia ako paideiaAnotácia:Súčasťou filozofie bola od počiatku otázka vyučovania filozofie. Anamnéza, rozpomínanie sa na nazeranie ideí sa dosahovalo okrem iného v dialektickom dialógu, obrazne nazvanom maieutika. Problematiku vzťahu medzi filozofiou a učením sa obnovil v 20. storočí P. Hadot svojím predstavením antickej filozofie v podobe „duchovných cvičení“. Vyvolal tým polemiku, v ktorej bol jeho oponentom M. Foucault. V súčasnom francúzskom filozofickom diskurze sa aktualita témy udržiava doteraz u nás nespracovanými teoretickými iniciatívami. |
Školiteľ: Jon Stewart, PhD.
Môže existencializmus poskytnúť vhľad do modernej krízy: pandémia COVID 19?Anotácia:Born in the fires of the Holocaust and the Second World War, existentialism has often been regarded as a philosophy of crisis. Its focus on themes such as anxiety, despair, meaninglessness, death, suffering, freedom, and individual responsibility reflects the experience of the generation that lived through these horrific events and tried to develop new intellectual tools to understand and deal with them. Existentialism continued to enjoy a broad international interest even after these events and well into the Cold War period. This suggests that some sense of crisis still remained and perhaps was even periodically revived.
Can existentialism help to provide insight into our modern crisis: the Covid pandemic? Can the philosophical tools developed by thinkers such as Heidegger, Sartre, de Beauvoir, Merleau-Ponty, and Camus be applied to our situation today? Can they help us to gain insight into the complex ideas surrounding the pandemic such as lockdowns, restrictions, home office, vaccination, testing, online interaction, isolation, etc. Many of the so-called existential themes mentioned above seem to fit perfectly with the experiences reported by people today with the Covid virus. Does existentialism have a special modern relevance for us engulfed in this new crisis in the 21st century? What specifically might this be?
This topic should be conceived as falling under the rubric of the history of philosophy. This should be a historical study in the sense that it demands an understanding of the history and development of the existentialist school in the 20th century. The goal is to determine what relevance this historical school still holds for us today. |
Školiteľ: Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Performativita vo filozoficko-antropologickom diskurzeAnotácia:V antropológii hereckej roly Helmutha Plessnera môžeme nájsť metodologické a tematické zdroje pre skúmanie performativity, ktoré vychádzajú z jeho koncepcie takzvanej excentrickej pozicionality, resp. troch antropologických princípov (umelej prirodzenosti, bezprostrednej sprostredkovanosti a utopického stanoviska). Na základe toho možno bližšie preskúmať otázky telesnosti a expresivity, to, ako človek zaujíma roly (vteľuje sa do rolí) v osobnom aj verejnom priestore. Ďalšie impulzy pre rozpracovanie tejto témy sa nachádzajú v Plessnerových sociálno-filozofických a umenovedných analýzach, ako aj v ďalších analýzach na poli filozofickej antropológie. |
Možnosti fenomenológie v antropológiiAnotácia:Možnosti prepojenie fenomenológie a filozofickej antropológie sú jednak dejinnofilozofické (Scheler a Plessner patrili do okruhu Husserlových žiakov), ako aj tematické (vyplývajúce z fenomenológie telesnosti, vnímania, intersubjektivity a pod.). Z toho vyplývajú aj možnosti rozpracovania tejto témy, a to pri sledovaní produktívnych prienikov fenomenologickej analýzy na jednej strane a nastoľovaní antropologických otázok na strane druhej. To sa dá bližšie využiť pri skúmaní takých fenoménov, ako sú choroba a zdravie, starosť o seba, telesnosť, expresivita, bytie vo svete a s druhými ľuďmi. Toto skúmanie ponúka aj možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry, sociality či dejinnosti. |