Oddelenie sociálnej filozofie a filozofickej antropológie
Vedúci oddelenia
Vedeckí pracovníci
Doktorandi
Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2023/2024
Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.
Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosťAnotácia:Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Ro-mana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha). |
Školiteľ: Jon Stewart, PhD.
Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19 storočia na myslenie Ľudovíta ŠtúraAnotácia:PhD práca bude zameraná na skúmanie filozofických vplyvov z ruského intelektuálneho prostredia na filozoficko-politické myslenie slovenských mysliteľov, ktorých práce formovali národnotvorný proces. Výskumný zámer sa bude sústrediť na priblíženie filozofických zdrojov, ktoré v zásadnej miere determinovali vnímanie slobody v individuálnej rovine, jej vzťahu k idei národnej rovnoprávnosti, ako aj reflexiu filozofie dejín u Štúra a jeho nasledovníkov. Zámerom projektu bude preskúmanie tých diel predstaviteľov najmä ruských slavianofilov (Alexeja Chomjakova, Konstantina Aksakova, Pavla V. Kirejevského, Ivana Aksakova, Ivana V. Kirejevského), ktorých myšlienky sa stali súčasťou formovania idey slovanskej vzájomnosti a jej následných modifikácií vedúcich od slobodnej spolupráce národných entít až k rôznym formám panslavizmu. Táto forma výskumu ponúka možnosť interdisciplinárnej spolupráce filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry a politického myslenia. |
Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.
Možnosti fenomenológie v antropológiiAnotácia:Možnosti prepojenie fenomenológie a filozofickej antropológie sú jednak dejinnofilozofické (Scheler a Plessner patrili do okruhu Husserlových žiakov), ako aj tematické (vyplývajúce z fenomenológie telesnosti, vnímania, intersubjektivity a pod.). Z toho vyplývajú aj možnosti rozpracovania tejto témy, a to pri sledovaní produktívnych prienikov fenomenologickej analýzy na jednej strane a nastoľovaní antropologických otázok na strane druhej. To sa dá bližšie využiť pri skúmaní takých fenoménov, ako sú choroba a zdravie, starosť o seba, telesnosť, expresivita, bytie vo svete a s druhými ľuďmi. Toto skúmanie ponúka aj možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry, sociality či dejinnosti. |
Filozoficko-antropologická analýza smiechu a plaču (v kontexte diela Helmutha Plessnera)Anotácia:Doktorandská práca bude vychádzať primárne z filozofie Helmutha Plessnera, ktorý sa téme výrazov smiechu a plaču venoval v osobitných textoch (predovšetkým v Lachen und Weinen, Das Lächeln), ako aj z kontextu jeho príspevku k antropológii zmyslu, teórie výrazu a analýzy telesnosti. Plessner prináša vo svojej filozofickej antropológii kritický pohľad na dobový, tradičný filozofický i špeciálno-vedný diskurz, ktorý sa okolo tejto témy vytvoril, a ponúka vlastný prístup k tomu, ako tematizovať dané spôsoby výrazu v ich pôvodnom priebehu a vzťah človeka k svojej telesnosti. |