Oddelenie sociálnej filozofie a filozofickej antropológie

Charakteristika

Oddelenie sociálnej filozofie a filozofickej antropológie sa orientuje na reflexiu základných štruktúr spoločenskosti zo systematického hľadiska, na analýzu vzťahov spoločnosti a prírodných podmienok jej existencie, ako aj na reflexiu problémov človeka v diferencovanosti jeho sociálnych a kultúrnych určení, v jeho vzťahoch k bytiu, k iným a k sebe samému. Organickou súčasťou záujmu pracovníkov oddelenia sú problémy dejín filozofie.

Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2023/2024

Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.

Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Ro-mana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).

Školiteľ: Jon Stewart, PhD.

Ideový vplyv ruského filozoficko-politického diskurzu 19 storočia na myslenie Ľudovíta Štúra

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
PhD práca bude zameraná na skúmanie filozofických vplyvov z ruského intelektuálneho prostredia na filozoficko-politické myslenie slovenských mysliteľov, ktorých práce formovali národnotvorný proces. Výskumný zámer sa bude sústrediť na priblíženie filozofických zdrojov, ktoré v zásadnej miere determinovali vnímanie slobody v individuálnej rovine, jej vzťahu k idei národnej rovnoprávnosti, ako aj reflexiu filozofie dejín u Štúra a jeho nasledovníkov. Zámerom projektu bude preskúmanie tých diel predstaviteľov najmä ruských slavianofilov (Alexeja Chomjakova, Konstantina Aksakova, Pavla V. Kirejevského, Ivana Aksakova, Ivana V. Kirejevského), ktorých myšlienky sa stali súčasťou formovania idey slovanskej vzájomnosti a jej následných modifikácií vedúcich od slobodnej spolupráce národných entít až k rôznym formám panslavizmu. Táto forma výskumu ponúka možnosť interdisciplinárnej spolupráce filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry a politického myslenia.

Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.

Možnosti fenomenológie v antropológii

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Možnosti prepojenie fenomenológie a filozofickej antropológie sú jednak dejinnofilozofické (Scheler a Plessner patrili do okruhu Husserlových žiakov), ako aj tematické (vyplývajúce z fenomenológie telesnosti, vnímania, intersubjektivity a pod.). Z toho vyplývajú aj možnosti rozpracovania tejto témy, a to pri sledovaní produktívnych prienikov fenomenologickej analýzy na jednej strane a nastoľovaní antropologických otázok na strane druhej. To sa dá bližšie využiť pri skúmaní takých fenoménov, ako sú choroba a zdravie, starosť o seba, telesnosť, expresivita, bytie vo svete a s druhými ľuďmi. Toto skúmanie ponúka aj možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry, sociality či dejinnosti.

Filozoficko-antropologická analýza smiechu a plaču (v kontexte diela Helmutha Plessnera)

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Doktorandská práca bude vychádzať primárne z filozofie Helmutha Plessnera, ktorý sa téme výrazov smiechu a plaču venoval v osobitných textoch (predovšetkým v Lachen und Weinen, Das Lächeln), ako aj z kontextu jeho príspevku k antropológii zmyslu, teórie výrazu a analýzy telesnosti. Plessner prináša vo svojej filozofickej antropológii kritický pohľad na dobový, tradičný filozofický i špeciálno-vedný diskurz, ktorý sa okolo tejto témy vytvoril, a ponúka vlastný prístup k tomu, ako tematizovať dané spôsoby výrazu v ich pôvodnom priebehu a vzťah človeka k svojej telesnosti.

Kontakt

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: sekretariat.fiu@savba.sk
Domovská stránka
IČO: 00166995
DIČ: 2020794149

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Filozofia - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: filofilo@savba.sk
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Organon F - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: info@organonf.com
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava