Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Ro-mana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).

PhD práca bude zameraná na skúmanie filozofických vplyvov z ruského intelektuálneho prostredia na filozoficko-politické myslenie slovenských mysliteľov, ktorých práce formovali národnotvorný proces. Výskumný zámer sa bude sústrediť na priblíženie filozofických zdrojov, ktoré v zásadnej miere determinovali vnímanie slobody v individuálnej rovine, jej vzťahu k idei národnej rovnoprávnosti, ako aj reflexiu filozofie dejín u Štúra a jeho nasledovníkov. Zámerom projektu bude preskúmanie tých diel predstaviteľov najmä ruských slavianofilov (Alexeja Chomjakova, Konstantina Aksakova, Pavla V. Kirejevského, Ivana Aksakova, Ivana V. Kirejevského), ktorých myšlienky sa stali súčasťou formovania idey slovanskej vzájomnosti a jej následných modifikácií vedúcich od slobodnej spolupráce národných entít až k rôznym formám panslavizmu. Táto forma výskumu ponúka možnosť interdisciplinárnej spolupráce filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry a politického myslenia.