Doktorandské štúdium

Témy doktorandského štúdia pre akademický rok 2022/2023

Školiteľ: prof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD.

Novopyrrhénska skeptická tradícia a jej predstavitelia v 2. polovici 20. storočia

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Tradice skeptického myšlení pokračuje ve specifické podobě tzv. novopyrrhónismu do současnosti. Zájemce zpracuje příspěvek nejvýraznější osobnosti této tradice, německého filosofa Odo Marquarda. V práci se zaměří na 1. Marquardovo navázání na tradici pyrrhónské skepse a její další rozvíjení při aplikaci na moderní podmínky; 2. pojetí filosofie dějin; 3. pojetí etiky (mravnosti) a antropologie (usualismus, antropologie, homo compensator). Na tomto základě se pokusí o konfrontaci vlastních stanovisek k otázkám, které předkládá moderní novopyrrhónská skepse: co nás formuje; co můžeme ovlivnit; jak chápeme politická pravidla, kterými se řídí společnost; zda nemáme možnost vyložit si je ještě jinak; jak se pohybujeme ve stálém střetu s mnohostí a jednotou; znamená polymýtie také jinou a novou dělbu moci mezi individui i mezi individuem a státem? Nezbytná je znalost německého jazyka.

Dejiny mladohegelovstva 1835-1845

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Zájemce se zaměří na dějiny hegelovského myšlení bezprostředně po Hegelově smrti a bude analyzovat ten směr hegelianismu, který se označuje jako mladohegelovská škola (Junghegelianer). Bude se soustředit na vykreslení vlastního Hegelova vlivu na utváření mladohegelovské filosofie a současně na individuální přínos jednotlivých představitelů tohoto směru myšlení (Strauß, Feuerbach, Stirner, Ruge). Speciálně vyhodnotí koncept levicového mladohegelovství v tzv. berlínském klubu doktorů, k němuž patřili Marx a Engels. Cílem práce je příspěvek k hlubšímu, ideologicky nepředpojatému poznání filosofie mladohegelovců. Nezbytná je znalost německého jazyka.

Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej krízy

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Téma je stanoveno jako součást politické filosofie antropocénu. Zaměřuje se na problém demokracie a proměn chápání demokracie v politice a ve veřejném (společenském) vědomí. Zájemce se seznámí s hlavními teoriemi demokracie v současnosti (politická liberální demokracie, agonická demokracie, postdemokracie, deliberativní demokracie, ekonomická demokracie, transkulturní demokracie, atd.) a na tomto základě se bude zabývat fenoménem společenské a individuální nejistoty jako určující charakteristikou současné společnosti. Při hledání kořenů nejistoty se zaměří na ekonomickou a politickou teorii a praxi neoliberalismu. Přínos práce spočívá ve formulaci vlastního odborného stanoviska k možnostem překonání environmentální nejistoty. Nezbytná je znalost anglického a německého jazyka.

Koncept fenomenologickej antropólogie v diele Hanse Blumenberga

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Zájemce vyloží dílo německého filosofa H. Blumenberga z hlediska jeho metodologie. Koncept fenomenologické antropologie (založený na díle A. Gehlena) je v díle H. Blumenberga základní a vychází z něho pojetí světa, skutečnosti, subjektu, lebensweltu, metaforologie, filosofie dějin, času a všech dalších ústředních kategorií Blumenbergovy filosofie. Hlavním cílem práce je tyto kategorie soustavně uspořádat a systematicky vyložit podle principu fenomenologické antropologie. Nezbytná je znalost německého jazyka.

Morálne aspekty voľného trhu z hľadiska environmentálnej filozofie

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Student se bude zabývat ústřední otázkou, zda ekonomický koncept volného neregulovaného trhu obsahuje morální aspekty či principy, které by se mohly uplatnit v praxi environmentální filosofie. Vyjde od Hegelova pojetí tržního hospodářství a zmapuje hlavní teorie trhu s koncentrací na normativní (morální) pravidla. Ta bude následně komparovat s principy environmentální filosofie. Ve výsledku se pokusí odpovědět na otázku, zda je idea volné soutěže a neregulované tržní tvorby hodnot slučitelná s paradigmaty environmentalismu. Nezbytná je znalost anglického a německého jazyka.

Školiteľ: Mgr. Róbert Karul, PhD.

Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introduko-vaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).

Filozofia ako paideia

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Súčasťou filozofie bola od počiatku otázka vyučovania filozofie. Anamnéza, rozpomínanie sa na nazeranie ideí sa dosahovalo okrem iného v dialektickom dialógu, obrazne nazvanom maieutika. Problematiku vzťahu medzi filozofiou a učením sa obnovil v 20. storočí P. Hadot svojím predstavením antickej filozofie v podobe „duchovných cvičení“. Vyvolal tým polemiku, v ktorej bol jeho oponentom M. Foucault. V súčasnom francúzskom filozofickom diskurze sa aktualita témy udržiava doteraz u nás nespracovanými teoretickými iniciatívami.

Školiteľ: Mgr. Miloš Kosterec, PhD.

Problém uchopenia hyperintenzionálnych jazykových fenoménov

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Existencia hyperintenzionálnych kontextov je všeobecne prijímaným faktom. Na poli analytickej filozofie a filozofickej logiky sú rozvíjané rôzne filozofické (logické, sémantické) teórie hyperintezionálnych fenoménov a kontextov. Úlohou je argumentačne zdôvodniť uprednostenenie niektorej z existujúcich teórií alebo argumentačne obhájiť vytvorenie novej spolu s jej vytvorením.

Formálna analýza nemožných objektov

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Potreba rozlišovať medzi rôznymi ekvivalentnými propozíciami viedla k vývoju rôznych teórií. Silnú pozíciu medzi nimi momentálne zastávajú teórie vyvinuté aj za pomoci takzvaných nemožných objektov. Cieľom je analýza pojmov nemožných objektov a určiť, či ich použitie je odvôvodnené.

Formálna analýza fikčného diskurzu

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Analýza fikčných kontextov patrí medzi jednu z najproblematickejších na poli analytickej filozofie. Problematický je napríklad status mien použitých vo fikcii či pravdivostná hodnota propozícií z fikcie. Úlohou je skúmanie vybraných filozofických, sémantických a logických aspekty fikčných kontextov.

Transparentná Intenzionálna Logika, teoretický vývoj a aplikácia

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Transparentná Intenzionálne Logika je aktuálne predmetom búrlivého rozvoja. Množia sa jej uplatnenia v rôznych filozofických diskusiách na poli analytickej filozofie. Cieľom je skúmanie teoretických vlastností daného systému ako aj jeho aplikácie pri riešení závažnej filozofickej problematiky.

Platba dátami - Dátová spravodlivosť

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Dátová spravodlivosť sa týka faktu, že hoci dáta používateľov sú často využívané na platbu, títo si to často neuvedomujú. Dáta pritom predstavujú zrejme najcennejšiu komoditu. Cieľom je výskum spôsobov uplatnenia tejto komodity ako aj spôsobov uplatňovania regulácie na narábanie s touto komoditou s prihliadnutím na informatický rozmer danej problematiky.

Školiteľ: doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.

Vývoj myslenia J. Lovelocka: Od Gaia teórie cez koncept udržateľného ústupu až ku konceptu novacénu

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
James Lovelock patrí ku kľúčovým postavám environmentálneho myslenia. Jeho Gaia teória významne ovplyvnila uvažovanie o vzťahu ľudstva a životného prostredia resp. planéty Zem, a to natoľko, že sa k nej ako k jednému z východísk hlásia aj autori konceptu antropocénu. Myslenie J. Lovelocka však prešlo viacerými fázami. Cieľom práce je zmapovať tento vývoj a analyzovať jeho relevanciu pre environmentálnu filozofiu.

Filozofické východiská konceptu ekologickej civilizácie

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Koncept ekologickej civilizácie vznikol v 80. rokoch 20. storočia. Následne ho rozpracoval Roy Morrison, pričom ekologickú civilizáciu chápe ako výsledok transformácie reálnych industriálnych demokracií na ekologickú demokraciu, ktorá má viac zohľadňovať záujmy občanov na udržaní životného prostredia umožňujúceho pretrvanie organizovanej ľudskej spoločnosti, než záujmy priemyslu na dostupnosti lacných prírodných zdrojov. V pozadí konceptu ekologickej civilizácie je viacero filozofických koncept – od politických po ontologické. Cieľom práce má byť ich identifikácia a analýza miery ich vplyvu na aktuálnu podoby konceptu ekologickej civilizácie.

Vplyv konceptu antropocénu na politickú filozofiu

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Koncept antropocénu vychádza z poznania rozsahu vplyvu ľudstva na geologické, evolučné a klimatické procesy planetárneho systému. Tieto zväčša negatívne vplyvy sú do veľkej miery dôsledkom ekonomických, energetických a sociálnych politík, ktoré sa opierajú o konkrétne politické filozofie. Tie však otázku environmentálnej podmienenosti existencie akéhokoľvek politického systému primárne netamatizovali, rovnako ako nebrali do úvahy devastačné dôsledky modernizácie a industrializácie na planetárny systém a jeho schopnosť udržiavať environmentálne podmienky existencie organizovanej ľudskej spoločnosti. Koncept antropocénu tak otvára otázku adekvátnosti dominantných konceptov politickej filozofie novému režimu planetárneho systému.

Školiteľ: Jon Stewart, PhD.

Môže existencializmus poskytnúť vhľad do modernej krízy: pandémia COVID 19?

Študijný program 2.1.3. dejiny filozofie * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia:
Born in the fires of the Holocaust and the Second World War, existentialism has often been regarded as a philosophy of crisis. Its focus on themes such as anxiety, despair, meaninglessness, death, suffering, freedom, and individual responsibility reflects the experience of the generation that lived through these horrific events and tried to develop new intellectual tools to understand and deal with them. Existentialism continued to enjoy a broad international interest even after these events and well into the Cold War period. This suggests that some sense of crisis still remained and perhaps was even periodically revived. Can existentialism help to provide insight into our modern crisis: the Covid pandemic? Can the philosophical tools developed by thinkers such as Heidegger, Sartre, de Beauvoir, Merleau-Ponty, and Camus be applied to our situation today? Can they help us to gain insight into the complex ideas surrounding the pandemic such as lockdowns, restrictions, home office, vaccination, testing, online interaction, isolation, etc. Many of the so-called existential themes mentioned above seem to fit perfectly with the experiences reported by people today with the Covid virus. Does existentialism have a special modern relevance for us engulfed in this new crisis in the 21st century? What specifically might this be? This topic should be conceived as falling under the rubric of the history of philosophy. This should be a historical study in the sense that it demands an understanding of the history and development of the existentialist school in the 20th century. The goal is to determine what relevance this historical school still holds for us today.

Školiteľ: doc. Mgr. Jaroslava Vydrová, PhD.

Performativita vo filozoficko-antropologickom diskurze

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
V antropológii hereckej roly Helmutha Plessnera môžeme nájsť metodologické a tematické zdroje pre skúmanie performativity, ktoré vychádzajú z jeho koncepcie takzvanej excentrickej pozicionality, resp. troch antropologických princípov (umelej prirodzenosti, bezprostrednej sprostredkovanosti a utopického stanoviska). Na základe toho možno bližšie preskúmať otázky telesnosti a expresivity, to, ako človek zaujíma roly (vteľuje sa do rolí) v osobnom aj verejnom priestore. Ďalšie impulzy pre rozpracovanie tejto témy sa nachádzajú v Plessnerových sociálno-filozofických a umenovedných analýzach, ako aj v ďalších analýzach na poli filozofickej antropológie.

Možnosti fenomenológie v antropológii

Študijný program 2.1.2. systematická filozofia * Forma štúdia: denné/externé * Fakulta: Filozofická fakulta UK v Bratislave
Anotácia:
Možnosti prepojenie fenomenológie a filozofickej antropológie sú jednak dejinnofilozofické (Scheler a Plessner patrili do okruhu Husserlových žiakov), ako aj tematické (vyplývajúce z fenomenológie telesnosti, vnímania, intersubjektivity a pod.). Z toho vyplývajú aj možnosti rozpracovania tejto témy, a to pri sledovaní produktívnych prienikov fenomenologickej analýzy na jednej strane a nastoľovaní antropologických otázok na strane druhej. To sa dá bližšie využiť pri skúmaní takých fenoménov, ako sú choroba a zdravie, starosť o seba, telesnosť, expresivita, bytie vo svete a s druhými ľuďmi. Toto skúmanie ponúka aj možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu filozofie s blízkymi disciplínami zameranými na otázky kultúry, sociality či dejinnosti.

Kontakt

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: sekretariat.fiu@savba.sk
Domovská stránka
IČO: 00166995
DIČ: 2020794149

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Filozofia - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: filofilo@savba.sk
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Filozofia
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava

Organon F - redakcia

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Tel.: +4212 5292 1215
E-mail: info@organonf.com
Domovská stránka

Korešpondenčná adresa:

Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Redakcia časopisu Organon F
P. O. Box 3364
813 64 Bratislava