Táto kniha je filozoficko-historickým skúmaním vplyvu poznatkov o Číne, ktoré sprostredkovali jezuiti, na myslenie nemeckých osvietencov v 18. storočí. Nejde v nej primárne o komplexnú rekonštrukciu filozofie diskutovaných mysliteľov, ale skôr o politickú a intelektuálnu kontextualizáciu myšlienkového smeru, ktorý uznával praktickú filozofiu a štátne zriadenie Číny ako odlišné od Európy, pričom sa jej vyrovnal a v niektorých ohľadoch ju prevyšoval. To spochybňovalo tvrdenie teológie, že prístup k pravde poskytuje len kresťanské zjavenie. V tomto zväzku sa analyzuje opozícia voči tomuto myšlienkovému smeru, najmä zo strany protestantskej ortodoxie. Autor tvrdí, že v nemeckom osvietenstve 18. storočia sa objavila možnosť chápať filozofiu na základe rozumu ako fenoménu, ktorý sa neobmedzuje len na Európu, ale ako na cestu, ktorou sa v rôznych podmienkach uberala Čína.