Filozofický ústav SAV zaznamenal úspech v tohtoročnej súťaži doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov. V kategórii doktorandov obsadila doktorandka ústavu Mgr. Alžbeta Kuchtová tretie miesto, v kategórii mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov obsadila vedecká pracovníčka ústavu PhDr. Daniela Glavaničová, PhD., prvé miesto.

Daniela Glavaničová získala ocenenie za súbor prác, ktoré predstavujú organický celok. Práca Rethinking Role Realism publikovaná v British Journal of Aesthetics (Oxford University Press) predkladá hyperintenzionálnu teóriu fiktívnych mien. Práca A Heretical Defence of the Unity of Form and Content prijatá k publikácii v časopise Estetika (Helsinki University Press), ako aj spoluautorská práca The Fine-Grainedness of Poetry prijatá k publikácii v Analysis (Oxford University Press) sa venuje trom centrálnym tézam súčasnej filozofie poézie (jednota formy a obsahu, hyperintenzionalita a nepreložiteľnosť). Spoluautorská práca Impossible Individuals as Necessarily Empty Individual Concepts (Springer) tiež súvisí s témou hyperintenzionality v oblasti estetiky, pretože predkladá logiku nemožných objektov, ku ktorým sa podľa prvej z menovaných prác radia aj fiktívne postavy.

Alžbeta Kuchtová získala cenu za súbor prác venovaných analýze textov Jacquesa Derridu. Cieľom práce Kritika gramatológia?, ktorá bola publikovaná vo Filosofickom časopise (Filosofický ústav AV ČR, v. v. i.), je analyzovať štýl Derridovej knihy O gramatológii. V texte je slovo odporstotožnené s odporom voči kritike, ktorý tento text kladie ( texte ale implicitne pracuje s obomi významami slova „odpor“, pretože Derridov text je istým spôsobom odpudivý). Prvý z týchto významov slova „odpor“ spájam s Derridovým neologizmom „restance“, a tým vzniká preklad tohto neologizmu do slovenčiny na odporovanie (Derrida si vymyslel slovo „restance“ zo slov „résistance“ a „rester“ – „odporovanie“ a „ostávanie“ - ostávanie textu v sebe samotnom). Druhý text Prelínanie, modality neuchopiteľného sa venuje otázke, ktorú si možno klásť, ak sa zamyslíme nad významom tohto odporu, ktorý Derridov text kladie. Derridov text je nečitateľný a teda je neuchopiteľný, no napriek tomu sa Derrida veľmi výrazne vyčlenil voči mystike. V texte sa autorka venuje práve tejto otázke vzťahu Derridovej filozofie a negatívnej teológie (mystiky). Snaží sa pochopiť, aký je jeho vzťah k neuchopiteľnému, ktoré je v texte definované ako filozofický pojem a aký je jeho vzťah k negatívnej teológii (analýza textov Dionýza Aeropagitu - O božských menách s komentármi Maxima Vyznávača). Text dospieva k záveru, že Derrida je mysliteľ, ktorý píše o neuchopiteľnom, ale zároveň odmieta absolútne neuchopiteľné. Tretí text s názvom Humainisme (vo francúzskom jazyku) sa zaoberá kritikou, ktorú Derrida adresuje Emmanuelovi Levinasovi, ktorým sa počas svojho celého života neprestal inšpirovať. Derrida tvrdí, že Levinasova filozofia sa takisto spolieha na absolútno a pojem inakosti, na ktorom je jeho filozofia založená, je spätý s tým, čo je absolútne a božské. Derrida teda nesúhlasí s Levinasovským pojmom neuchopiteľného. Text poukazuje na to, že jeho interpretácia je nesprávna, pretože Derrida neberie do úvahy prvú časť Levinasovho diela, v ktorom sa Levinas zaoberá každodenným životom a jeho metafory často evokujú bežné činnosti, ako napríklad plávanie (ponáranie sa do hmoty).

Výsledky súťaže doktorandov v rámci 3. oddelenia vied SAV:
1. cena: Mgr. Veronika Garajová, Ústav hudobnej vedy SAV
2. cena: Mgr. Oliver Zajac, Historický ústav SAV
3. cena: Mgr. Alžbeta Kuchtová, Filozofický ústav SAV

Výsledky súťaže mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov v rámci 3. oddelenia vied SAV:
1. cena: PhDr. Daniela Glavaničová, PhD., Filozofický ústav SAV
1. cena: Mgr. Jana Tencerová, PhD., CSPV SAV – Ústav experimentálnej psychológie
2. cena: –
3. cena: Veronika Szeghy-Gayer, PhD., CSPV SAV – Spoločenskovedný ústav
Čestné uznanie
Mgr. Michal Ščepán, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV

Kompletné výsledky sú dostupné tu.