English
Slovenčina
Detail príspevku/publikácie
Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika
Kierkegaardovská renesancia je dobový názov veľkej vlny záujmu o Kierkegaardovo myslenie v nemecky hovoriacom svete v prvej polovici 20. storočia. V tomto období sa nemecké kultúrne prostredie vyznačovalo mimoriadnou tvorivosťou. Kultúrny rozmach sa uskutočnil na pozadí veľkých politických a spoločenských zmien. Hlboké krízy vyvolali kultúrny pohyb, ktorý bol vzdorom proti politickej nivelizácii a hľadaním odpovede na zánik starého sveta. Čítanie Kierkegaarda bolo súčasťou intelektuálneho vyrovnávania sa so spoločenskými drámami a s duchovnými iniciatívami, ktoré určovali charakter doby. V tvorbe širokej a svetonázorovo rôznorodej skupiny filozofov, teológov, psychológov a literátov sa rozprúdil intenzívny diskurz o Kierkegaardovom myslení. Kniha mapuje základné línie tohto diskurzu a zameriava sa na recepciu Kierkegaardových myšlienok v diele siedmich ústredných predstaviteľov kierkegaardovskej renesancie: T. Haeckera, C. Schmitta, K. Jaspersa, M. Heideggera, M. Bubera, R. Guardiniho a T. W. Adorna. Sústredí sa najmä na recepciu filozofických, náboženských a sociálno-politických motívov. Živý nemecký diskurz mal veľký ohlas i v zahraničí a významne prispel k tomu, že Kierkegaard sa stal filozofom globálneho významu, ako ho poznáme dnes.
