V predkladanej eseji som sa pokúsil zrekonštruovať myšlienkovú líniu z Wittgensteinových Filozofických skúmaní, týkajúcu sa problematiky “určitosti” významu. Poznámky a pochybnosti “zhromaždené za týmto účelom” som sa pritom usiloval aranžovať tak, aby bolo zrejmé, s kým sa ich prostredníctvom tento autor usiluje vysporiadať. Predpoklad “určitosti” významu (neproblematicky prijatý z prác Gottloba Fregeho v špecifickom kontexte) priviedol totiž Ludwiga Wittgensteina v jeho ranom období priamo k metafyzickým tvrdeniam o realite, skladajúcej sa z tzv. “jednoduchých predmetov” (za bezprostredný terč týchto myšlienok sa preto dá označiť prístup k jazyku stojaci v pozadí jeho Logicko-filozofického traktátu).
Neskôr, v druhej polovici dvadsiateho storočia, bolo možné “ozveny” uvedeného “vnútorného zápasu” pozorovať taktiež pri diskusiách a polemikách odohrávajúcich sa na univerzitách v anglosaských krajinách (napr. pri diskusiách o Quinovej téze, týkajúcej sa “neurčitosti prekladu”, príp. o Davidsonovej téze o “neurčitosti interpretácie”). Odvážim sa pritom tvrdiť, že išlo z veľkej časti o domýšľanie a rozvíjanie toho, čo už je - v zavinutej a zhustenej podobe – obsiahnuté v nami rekonštruovanej pasáži.