Nathalie Heinich diagnostikuje v dejinách umenia mutáciu, ktorá nastala s príchodom súčasného umenia. Pri skúmaní súčasného diela mu prisudzuje ako esenciálnu vlastnosť neautenticitu. Tým sa súčasné dielo zásadne odlišuje od moderného diela s jeho ašpiráciou na autentickosť. Neautentickosť sa prejavuje v autorskom zámere ako neserióznosť, podfuk, neúprimnosť, neosobnosť, opustenie interiority... a vo vzťahu medzi umelcom a dielom ako porušenie kontinuity tohto vzťahu.