Zámerom autora je v prvom rade charakterizovať, ako francúzsky filozof M.Henry interpretoval Marxovu filozofiu v rámci svojho konceptu fenomenológie života a v tejto súvislosti poukázať na jej relevantnosť v rámci súčasnej všeobecnej krízy kapitalizmu. Pre Henryho ekonomická problematika Marxovho Kapitálu, predovšetkým teória nadhodnoty, súvisí s problematikou histórie v Nemeckej ideológii. Prechod od kapitalizmu k socializmu sa javí ako prechod od výrobného procesu, v rámci ktorého má rozhodujúci podiel živá práca, na výrobný proces, v ktorom sa tento podiel postupne zmenšuje až nevyhnutne klesne na nulu. Autor v tejto súvislosti poukazuje na Marxom načrtnutú dialektiku všeobecnej a spoločnej práce v súvislosti s tézou o premene vedy na bezprostrednú výrobnú silu. V ére automatizácie, kedy väčšinu spoločnej práce spoľahlivo zastanú technické prostriedky vyššej úrovne (umelá inteligencia), prestáva Marxova myšlienka, že slobodný a harmonický rozvoj každého je podmienkou slobodného a harmonického rozvoja všetkých byť utópiou, ale stáva sa normatívnym nárokom vo vzťahu k ekonomickej a politickej realite. Marx predpovedal beztriednu spoločnosť, ktorú by sme v súčasnosti mohli charakterizovať ako systém globálnej spravodlivosti v zmysle prekonania extrémnej globálnej nerovnosti.