Text sa zaoberá možnosťou ohrozenia identity osoby v dôsledku hĺbkovej mozgovej stimulácie. V texte sa ohrozenie analyzuje v súvislosti so všeobecným problémom zlúčenia cezčasovej identity so zmenou objektu. Tento problém možno bez eliminácie identity riešiť vychádzajúc z koncepcie perdurantizmu. Na základe tohto zistenia sa poukazuje na to, že ohrozenie identity osoby v dôsledku hĺbkovej mozgovej stimulácie je v rámci perdurantizmu opodstatnené v prípade uplatnenia psychologického kritéria. V prípade uplatnenia pamäťového, telesného či biologického kritéria v rámci perdurantizmu identita osoby v dôsledku hĺbkovej mozgovej stimulácie nie je ohrozená.