Detail príspevku/publikácie

Filozofický štýl: Medzi sebairóniou a dogmou

Filozofia, 2009, roč. 64, č. 7, s. 693-703.
Súbor na stiahnutie: PDF*
BibTex EndNote Tagged EndNote XML RIS

Štatistika dokumentu:

Počet prístupov: 1,313
Počet prístupov dnes: 0
Naposledy zobrazené: 13.01.2021 - 14:47
Počet stiahnutí PDF: 908

Abstrakt

Tradičná norma neutrálneho štýlu sa neukazuje ako jediný vhodný kritický prístup k obskúrnemu štýlu,The traditional normative of the neutral style did not prove itself to be the only appropriate critical approach to the obscure style widespread in continental theories. Against the thesis about the self-reference of the text (by which some of the poststructuralists tend to defend the obscure style) the author argues, that it is not “the text self-irony”, but rather “the author’s illusion about his/her importance”, that is responsible for the dynamics of the style. The instantiation of this illusion is a “dogmatic style”. The latter is characterized by an apparent identification of the author with the written text. In conclusion the author tries to answers the following questions: Does “the dogmatism of writing” apply to all philosophical writing, or even to all literary writing? Is the self-irony or self-reflection of philosophy effective as a tool against such an expanding of dogmatism on the philosophy as a whole? ktorý sa rozmohol v kontinentálnej teórii. Autorovou odpoveďou na tézu o sebareferenčnosti textu, ktorou bránia obskúrny štýl niektorí postštrukturalisti, je antitéza, podľa ktorej základnou dynamikou štýlu nie je „textová sebairónia“, ale „autorská ilúzia dôležitosti“. Autorská ilúzia dôležitosti sa v prípade niektorých filozofov konkretizuje v ich „dogmatickom štýle“. Pre túto epistemickú modalitu odborného textu je typická vysoká miera autorovej istoty a stotožnenia s napísaným. Text môže byť štylizovaný dogmaticky dokonca aj vo zvláštnom protiprípade, keď autor háji svojimi vyjadreniami relativistickú doktrínu. V závere state autor odpovedá na otázku, či „dogmatizmus písania“ možno vzťahovať na každé filozofické písanie, alebo dokonca na každú literárnu tvorbu. Je sebairónia/sebareflexia filozofie obranou pred takýmto rozšírením dogmatizmu písania na celok filozofie?

*Príspevok je chránený zákonom o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).