Detail príspevku/publikácie

K otázke kolektívnej morálnej zodpovednosti neštruktúrovaných zoskupení

Filozofia, 2019, roč. 74, č. 8, s. 608-621.
Jazyk: Slovak
Súbor na stiahnutie: PDF*
BibTex EndNote Tagged EndNote XML RIS

Štatistika dokumentu:

Počet prístupov: 134
Počet prístupov dnes: 1
Naposledy zobrazené: 13.12.2019 - 18:17

Abstrakt

Hypotéza článku znie, že myšlienka kolektívnej morálnej zodpovednosti je zmysluplná aj na úrovni neštruktúrovaných zoskupení, teda zoskupení, ktoré nemajú stabilnú identitu schopnú pretrvať v čase. Podľa mienky autorky na to, aby také zoskupenie nadobudlo status konajúceho (angl. agens) a mohlo niesť morálnu zodpovednosť (napríklad za odvrátenie zla v situáciách, ktoré vyžadujú kolektívnu akcieschopnosť), nemusí nevyhnutne splniť podmienky charakteristické pre štruktúrovanú skupinu; a nepotrebuje ani mať vlastnosti, ktoré sú zvyčajne predpokladom na označenie agensa ako zodpovedného za svoje činy – ako autonómia vôle, kognitívne schopnosti, úmysel a kontrola nad svojím konaním. V súvislosti s otázkou kolektívnej morálnej zodpovednosti za následky kolektívneho konania (respektíve kolektívnej nečinnosti) autorka navrhuje: a/ využiť Ricœurov koncept zodpovednosti v jeho špecificky morálnej dimenzii zahŕňajúcej vzťah s druhým; b/ modifikovať archaický princíp „všetci za jedného“ tak, aby namiesto solidarity s vinníkom implikoval solidaritu s tým, kto sa ocitol v núdzi alebo s tým, komu sa deje bezprávie.

Kľúčové slová

H. Arendt, imputácia, kolektívna zodpovednosť, náhodné zoskupenie, P. Ricœur, zodpovednosť