Detail príspevku/publikácie

Pamäť a mozog: Bergsonov omyl

Filozofia, 2019, roč. 74, č. 7, s. 530-542.
Jazyk: Slovak
Súbor na stiahnutie: PDF*
BibTex EndNote Tagged EndNote XML RIS

Štatistika dokumentu:

Počet prístupov: 144
Počet prístupov dnes: 0
Naposledy zobrazené: 14.11.2019 - 09:39

Abstrakt

Jean-Luc Petit, emeritný profesor filozofie na Univerzite Marca Blocha v Štrasburgu, nie je slovenskému publiku neznámy. V roku 2006 sme mali možnosť privítať ho v Bratislave a čitatelia časopisu Filozofia ho poznajú aj z tu uverejnených prekladov jeho statí, napr. Zamyslenie nad Ricœurovými slovami: „Mozog nemyslí. Ja myslím“ (Filozofia, 62 (5), 413 – 421). Téme na rozhraní filozofie a neurovied je zasvätená aj táto preložená stať, polemizujúca tentoraz s Bergsonom, ktorého 160. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Neurovedy v snahe posilniť úlohu tela vo vzťahu k psychičnu, najmä k pamäti, Bergsona nemôžu obísť,konkrétne jeho klasické dielo Hmota a pamäť,v ktorom prenecháva zvykovú pamäť psychológom, privilegujúc tzv. číru spomienku, ktorá sa vymyká paralelizmom, psychofyzickému a psychocerebrálnemu, keďže nepotrebuje nijaký materiálny substrát ani situovanosť v priestore. Poučenie z tridsaťročnej histórie neurovied však túto tézu uvádza do pochybností, ba azda ju až popiera. Autor, ktorý si po učiteľoch fenomenológie pribral aj učiteľa z oblasti neurovied A. Berthoza a odkazuje na novšie práce z tejto oblasti – tie dokazujú, že individuácia udalostí, predmet tzv. epizodickej pamäti je, naopak, záležitosťou priestoru – pripúšťa, že Bergson sa mýlil, aj keď nie celkom, ako potvrdzujú posledné objavy o neurálnych základoch pamäti. Navyše neurovedy doteraz čítali Bergsona selektívne, takže autor sa k nemu hodlá vrátiť a preskúmať najmä hipokampovú funkciu vo svetle citovaného diela.

Kľúčové slová

A., Bergson, Bergsonism, Berthoz, Grid cells, H., Memory, Neuroscience, Place cells