Predkladaný príspevok je predovšetkým zamyslením sa nad problematikou človeka v kynizme, ako ju nachádzame u Diogena zo Sinópy. Odpovedá na otázku: Akého človeka vlastne Diogenes hľadá za bieleho dňa s lampášom v ruke? Človeka s vlastnou individualitou, človeka vyčnievajúceho z davu, človeka starajúceho sa o seba, človeka bez majetku a oslobodeného od vášní, prepychu, od obmedzujúcich a zaväzujúcich spoločenských konvencií, človeka v plnej prirodzenosti, ktorú na verejnosti uplatňuje do takej miery, že davy šokuje a pohoršuje. Zameriavame sa predovšetkým na samotného Diogena a na hľadanie človeka v ňom samom prostredníctvom starostlivosti o seba, ktoré chápeme v intenciách sebatvorenia.