Abstract
Pojem „ľudská prirodzenosť“, problémy s jeho vymedzením v minulosti i súčasnosti filozofického myslenia i vo vedeckých iniciatívach predstavuje a utvára autorský zámer štúdie. Snahou autora je náčrt charakteristík uvedeného pojmu v širokom oblúku historicko-filozofického uvažovania prostredníctvom jeho vybraných reprezentantov. Jednou z ciest konštruovania filozofie života, filozofie možnej budúcnosti, stratégie zabezpečenia kontinuácie ľudských dejín je filozofické a konkrétno-vedecké skúmanie človeka samého, úsilie porozumieť ľudskej prirodzenosti. Historicky vzaté, práve tu sa však nachádzame vo zvláštnej situácii – nespočetné pokusy charakterizovať ľudskú prirodzenosť, napriek ich enormnému množstvu, k jednotnému záveru nevedú, prinajmenšom doteraz úspešne zavŕšené neboli. Napriek všetkému autor vychádza z presvedčenia, že filozofia i nové orientácie výskumu v širokom slova zmysle poskytujú platformu pre nádej, že skúmanie ľudskej prirodzenosti môže dosiahnuť novú úroveň.
English
Slovenčina
